najnovšie články

Zaki #niejevdivadle

Michaela Zakuťanská (foto archív M. Zakuťanskej)

Lopatu držím rada, podobné šťastie prežívam napríklad pri zvieraní motyky alebo kosáčika, nehovoriac o sekere. Netvrdím, že používanie týchto nástrojov zvládam ako Spice girls choreografiu, ale vždy, keď robím pohyb lopatou, cítim prirodzenosť tejto činnosti zakorenenú hlboko v štruktúrach DNA. Rovnaké pocity mávam pri lepení lekvárových pirohov a nakladaní uhoriek do zaváracieho pohára. Je v tom niečo bezpečné, storočiami overené, správne, záslužné, cítiť za tým domov, jasne vedené isté ťahy bez špekulácie. čítaj viac...

Michaela Zakuťanská | pridané 26.5.2020 | trvalý odkaz | Komentáre
Reportáž: divadelný festival, Lagos Theatre Festival, africké divadlo

Všetky farby divadla čiernej Afriky

Keď som koncom februára vycestovala do nigérijského Lagosu, pandémia koronavírusu bola pre Slovensko témou vzdialenejšou než čierny kontinent. Meranie teploty po prílete bolo len formalitou a ja som sa viac než potenciálnej nákazy obávala celkom iných turistických nástrah najľudnatejšieho afrického mesta. Predovšetkým som však bola zvedavá a pripravená navštíviť siedmy ročník Lagos Theatre Festival (Lagoský divadelný festival – LTF). Privítala ma uvoľnená, protirečivo spomalená i dynamická atmosféra, fascinujúca farebnosť a príznačne hlučná a priateľská nátura Nigérijcov.

Martina Mašlárová | pridané 15.5.2020 | trvalý odkaz | Komentáre
Rozhovor: Katarína Aulitisová, Bratislavské bábkové divadlo, Divadlo PIKI

Katarína Aulitisová: Vyhýbam sa „ľúbivým“ a rutinným projektom

Bratislavské bábkové divadlo už dlhodobo pôsobí v náhradných priestoroch a ukončenie tohto stavu je v nedohľadne. Napriek nevyhovujúcim podmienkam divadlo ponúka pôsobivé inscenácie pre širokú vekovú škálu divákov a zo zahraničných festivalov odchádza vždy aj s cenou. Inscenácia Príbehy stien bola súčasťou festivalu Divadelná Nitra 2019, na ktorom sa za 28 rokov dostalo slovenské bábkové divadlo do hlavného programu len druhýkrát. BBD doslova akcelerovalo po príchode novej umeleckej šéfky Kataríny Aulitisovej.

Lenka Dzadíková | pridané 12.5.2020 | trvalý odkaz | Komentáre
Glosa: #niejevdivadle, karanténa, koronavírus

Zwiefelhofer #niejevdivadle

Milí moji, ale ja v divadle som. Takto, nech je jasno. Možno ste o tom ešte nepočuli, ale na Slovensku sa písaním divadelných recenzií neuživíte. Všetci preto popritom robíme aj iné veci. Doktoráty, novinársku prácu, či obsluhu v „mekáči“. Ja som od januára okrem iného knihovníkom v Divadle Andreja Bagara.

Miroslav Zwiefelhofer | pridané 6.5.2020 | trvalý odkaz | Komentáre
Komentár: Raťafák Plachta, Slniečkar na rukavičke, politická satira

Comeback Slniečka na rukavičke?

Slniečkar na rukavičke (foto zdroj ZOMRI)

Na konci apríla sa pestrá ponuka politickej satiry na internete rozrástla o video s názvom Slniečkar na rukavičke. Neviem, kto stojí za scenárom, dramaturgiou, réžiou, ani samotným bábkohereckým výkonom. Stránka Zomri, na ktorej facebookovom profile je video zverejnené, tieto údaje neuvádza. Môžeme však usudzovať, že ide o niekoho, kto v detstve sledoval tvorbu Slovenskej televízie. Slniečkar na rukavičke je totiž parafrázou Slniečka na rukavičke – maňušky z televíznej relácie pre deti Slniečko z 80. rokov minulého storočia. 

Lenka Dzadíková | pridané 4.5.2020 | trvalý odkaz | Komentáre
Rozhovor: Divadlo NUDE, nezávislé divadlo, scénické výtvarníctvo

Laura Štorcelová: Niekedy je to pekné a čisté, inokedy totálny punk

Laura Štorcelová (foto N. Pacherová)

Cesta scénickej výtvarníčky Laury Štorcelovej k autorskému divadlu bola síce kľukatejšia, no zdá sa, že nevyhnutná. Dnes je súčasťou Divadla NUDE, ktoré si za vyše tri roky svojho pôsobenia získalo stabilné miesto na slovenskej nezávislej scéne. Laura sa okrem divadla venuje aj fotografickým projektom, no najradšej premýšľa nad priestorom v prítomnosti diváka.

Barbora Forkovičová | pridané 30.4.2020 | trvalý odkaz | Komentáre
Štúdio 12: Bytie 2

Za Bohom treba letieť

Bytie 2 (foto Ľ. Kotlár)

Petra Fornayová sa po desiatich rokoch vrátila k ruskému dramatikovi Ivanovi Vyrypajevovi. A to príznačne v priestore Štúdia 12, kde v roku 2010 účinkovala v inscenácii jeho hry Júl (réžia Alena Lelková). Tentokrát Fornayová nevystupuje ako interpretka, ale ako režisérka – pod hlavičkou združenia Príchod Godota v koprodukcii so Štúdiom 12 vo februári uviedla inscenáciu jeho hry Bytie 2.

Marek Godovič | pridané 23.4.2020 | trvalý odkaz | Komentáre